Lubo Belak
Dnes pôjdem do Véčka...
Dnes pôjdem do Véčka...
Pesnička, ktorá vznikla ešte v minulom storočí pre mňa ožila včera vo Véčku. Pôvodne som ju hrával v unplugged verzii s Andrejom Šebanom za éry LBT (Lubo Belak Team). Neskôr som ju oživil opäť v duete s Milanom Markovičom. Do tretice mi pomohla skupina The Buttons, s ktorou som ju naskúšal pre V klub 2013. A to bolo včera 1.2.2013.
S Dodom Šuhajdom sme sa dali do práce na organizovaní podujatia V-klub 2013 niekedy v polovici januára. Iste, dosť neskoro, ale čas nehral žiadnu úlohu. Vedeli sme, že to stihneme. Veď išlo o naše Véčko, v ktorom sme hrávali ako puberťáci, kde sme našli svoje partnerky a kde nám zostalo kus mladosti. Tak trochu som bol prekvapený, že po afére pod krycím názvom „Cylinder“, kde sa rozmazávalo aj moje meno, som dostal priestor aspoň na jeden deň realizovať to, o čom sme pred vyše rokom hovorili. Nezabudnem denníku SME a rádiu FM, že na základe absolútne vymyslených argumentov sa podujali na intervenciu vo farbách „nového umenia“. Skrýval sa za tým podlý zápas o priestory bývalého V klubu, ktorý kedysi patril všetkým. Posledných pár rokov len pár vyvoleným. Všetko zlé je na voľačo dobré. Neraz opakoval môj otec, keď prišlo k najhoršiemu. Podobne, vtedy, za vlády jeho veličenstva D. Krajcera na ministerstve kultúry som dostal priamo od šéfa informáciu o rozhodnutí prideliť časť peňazí od holandského dobrodinca aj na rekonštrukciu V-klubu. Vtedy to bol sľub, včera to bola realita. Véčko na jeden deň ožilo vo farbách originálnych véčkarov, s ich hudbou, len všetko bolo o pár rokov staršie.
Spomienky s Evou
Spomienky s Evou
(spomienka na Evu Kostolányiovú)
Zvláštne, že s príchodom Dušičiek mi na okno emailovej pošty zaklopala správa o okrúhlom výročí Evy Kostolányiovej. Nezostalo to len pri správe. Požiadali ma aj o krátku spomienku na Evu do pripravovanej publikácie a pred pár dňami aj s kamerou u mňa v štúdiu padlo pár otázok redaktorky Slovenskej televízie o slovenskej speváčke. Preto mi prepáčte, že moje zastavenie pri tomto výročí nie je len spomienkou na Evu, ale aj na čas, ktorý sme spoločne strávili pri hudbe, tanci, spoločných výletoch a červenom vínku. To posledné mala rada aj Eva. Spomínam si Ženevu v roku 1971. Bolo 24.12., deň Vianoc a Štedrého večera. Mesto bolo zaprášené snehom a plné žiarivých svetielok a hviezd. Ako každý deň aj dnes sme mali nastúpiť na pódium v dancingu Le Gallion, aby sme hrali do tanca a na počúvanie švajčiarskym kalvínom. Aspoň si myslím, že boli kalvíni, pretože pre nich štedrý večer nič neznamenal. Pokiaľ u nás na Slovensku sa rodiny pripravovali v tom najužšom kruhu osláviť najväčší sviatok rtoka, vo Švajčiarsku sa chystali do reštaurácií, zábavných podnikov a vysvietených ulíc. Iný kraj, iný mrav. S Evičkou sme si preto naplánovali, že si Štedrý večer urobíme sami. Na poludnie sme zašli do útulnej reštaurácie v centre Ženevy a objednali sme si typické vianočné jedlá. Nechýbal ani kapor a akási kapustnica. Aspoň som si myslel, že v tej vode pláva originálna kapusta. Na čo si však spomínam najradšej, bolo práve to červené vínko. Mali sme ho obaja veľmi radi a keďže sme boli vo frankofónnej časti Švajčiarska, objednali sme si Beaujolais Villages. Pamätám si to ako dnes. Stálo to síce o pár frankov viac, ale cena vtedy nerozhodovala. Objednali sme si celú sedmičku. Prvý prípitok patril našim rodinám doma , na Slovensku. Boli sme plný sentimentu. Nebol to však sentiment plný smútku. Boli sme šťastní, že máme niekoho, na koho si môžeme spomenúť a zároveň vedieť, že niekto na nás doma myslí. Spoločný obed sa pretiahol až do podvečera. Boli to moje prvé Vianoce bez stromčeka, rodiny, ale zato s dobrou priateľkou.
Bratříčku, zavírej vrátka
Spomienka na Karla a tých pár mesiacov jari
Na pondelok 20.8.2012 som Vás pozval na moje spomínanie do Kafé Scherz. Spomienky začnem na rok 1968. Jedna z nich bude patriť Karlovi Krylovi. Na otázku, ktorá z jeho piesní (po roku 89) už neplatí, po chvíľke zamyslenia povedal – platia stále a všetky (dokonca čím ďalej tým viac).
Preto som nahral moju verziu jeho geniálneho diela Bratříčku, zavírej vrátka. Viem, že moja interpretácia nemá tú silu, ako keď to spieval Karel. Urobil som to ako vyjadrenie verejnej pocty básnikovi, hudobníkovi, ale najmä človeku s veľkým Č, na ktorého sa nesmie zabúdať.
Ľubo Belák
{module [186]}
Skupina Ľuba Beláka - video
Roky sa začali sypať ako husté sneženie. Evu Kostolányiovú vystriedala moja sestra Jana. Aj kapela sa zmenila. Prišiel Dušan Valihora, budúci manžel Jany, Juraj Bartovič, klavírista a výborný spevák. Aj táto pieseň je toho dôkazom.
Ľubo Bálak kvintet
Ľubo Belák kvintet
Boli to krásne šeťdesiate roky. Ako stredoškolák, ktorý sa pomaly chystal na maturitu, som po rokoch bigbítu založil orchester, kde už neboli len gitary. Pribudol klavír a saxofón. Zo skupiny Players som do partie so sebou zobral basgitaristu Ďura Korenka, zvaného Kofa. Za bicie si zasadol Marián Kleis, alias Karol, Otto Meluzín si vybral klavír a saxofón Fero Majbo. Nacvičili sme tanečný repertoár a o pár mesiacov sme už žali úspech v Bernoláčke, terajšom vysokoškolskom internáte Juraja Hronca. K mikrofónu sa postavila šarmantná mladá speváčka Evička Kostolányiová. Svet sa pre mňa otvoril. O rok nato som si mohol vo Švajčiarsku kúpiť môj vysnený hudobný nástroj - Fender Stratocaster.
Októbrový krst LP platne The Players
4. októbra pred 60timi rokmi vypustili prvú družicu zeme, Sputnik, pred 70rimi rokmi sa narodil Dežo Ursíny a pred 50timi rokmi sa rozpadla bratislavská bigbítová skupina The Players. Nestihli ani vydať svoju vlasnú LP. Zanechali dve EP platne a viacero nahrávok v Československom rozhlase. Peter Haruštiak sa podujal všetky nahrávky pozbierať, remastrovať a vydať na klasickej vinylovej platni. Práve v spomínaný deň sa stretli bývalí členovia skupiny The Players, Jožo Barina, Ľubo Belák a Ľubo Dolinský, aby túto LP po 50tich rokoch uviedli do života.
Strana 33 z 78