Peter Juščák píše o kradnutí

Peter Juščák píše o kradnutí

Buď som pri tom nebol, alebo som o ničom nevedel

Určite sa vám to už stalo, že ste boli osobne prítomný pri nejakej udalosti, skutku, katastrofy a ste skalopevne presvedčený, že to, čo ste videli sa naozaj stalo, Žiaľ vás musím uistiť, že nemáte pravdu. Sám na vlastnej koži som v posledných mesiacoch a týždňoch zažil na Laurinskej 2 fatamorgánu. Aspoň mi o nej farbisto píše Peter Jučšák na stránkach novín, kde mám osobný zákaz publikovať. Presnejšie na blog.sme.sk sa moje meno nesmie objaviť. Ale to je druhoradé.

Čítať ďalej: Peter Juščák píše o kradnutí

Spisovatelia na Laurinskej 2

Spisovatelia na Laurinskej 2

Rozruch, ktorý vyvolal zámer vedenia Spolku slovenských spisovateľov predať svoj päťdesiatpercentný podiel na majetku, som očakával podstatne skôr. V Asociácii organizácií spisovateľov Slovenska, ktorej predsedám od marca 2013 už čiastočne prebehla vnútorná diskusia o majetku a správe budovy na Laurinskej 5. Výsledkom bola výmena vo vedení. To však nič nemení na fakte, že v minulom roku bola vedením AOSS, zastúpená jej predsedom Igorom Hochelom, podpísaná výrazne nevýhodná dohoda o dlhodobom prenájme celej budovy. Znamená to, že budova prestáva plniť účel, pre ktorý bola zverená spisovateľskej obci. Ak by som použil metaforu, tak K.O. dostala slovenská literatúra, ktorú dnes vidím širšie ako sú Spolok slovenských spisovateľov a Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska.

Čítať ďalej: Spisovatelia na Laurinskej 2

Belák - Kafé Scherz

Rocking Blava

Rocking Blava

Nie je každá sobota rovnaká. Tá 16. marca bola rocková. Fedor Frešo, sideman všetkých stredoeurópskych rockových skupín zavolal do zbrane rockerov a bigbiťákov z celej Bratislavy. Dokonca mali prístup aj dôchodci, samozrejme za normálnu cenu vstupenky, čo nebolo málo. Ja som mal šťastie. Martin Valihora, môj synovec, ma pozval. A tak sme „rodinne“ vstúpili do RANDALU, kde sa to všetko spustilo a rozpustilo. Marian, Peťo, Dušan, Rasťo, Janko, prišlo ich dosť, čo sa prehupli cez šesťdesiatku. Nebola to však gerontologická párty. Hrali aj mladší. Vlastne Peci už nie je najmladší, ale je to 80ies, pokiaľ my sme 60ies. Spočiatku som držal tempo. Chodil som z jednej do druhej sály a vytešoval sa nad zvukom gitár. Po pár hodinách som však pristál v bare s Jankom Lehotským a posiloval sa v rytme červeného vína. Poslednou kvapkou bratislavského bigbítu bolo Collegium musicum. Fedor odpískal záver a ja spolu s Darinkou, to je moja stále verná manželka, sme vypadli domov. Pod ramenom som stískal novú knihu Rocková Bratislava. Zabudol som hneď v úvode poznamenať, že celá rocková oslavovňa bola zorganizovaná ako krstiteľnica tejto knihy. Zostavili, napísali, zoradili a podpísali sa pod ňu Fedor Frešo a Tomáš Berka. Až doma pri pohári piva som si ju prelistoval. Boli sme tam všetci. Dokonca aj tí, o ktorých som ani netušil, že kedysi hrali bigbít. Fedor s Tomášom si dal neuveriteľnú prácu. Precízne a podľa možnosti objektívne vytvorili dielo, ktoré možno priradiť len k Slovenskému bigbítu Juríka a Šuhajdu. Množstvo fotografií, informácií a pikošiek zaplnili strany vytlačené na peknom kriedovom papieri. Klonbúk dolu. Osobne som rád, že vznikajú takéto publikácie, a ešte radšej, keď ich píšu tí, ktorí tú dobu zažili a boli priamymi účastníkmi obdobia a udalostí, o ktorých písali. Neviem, ako to bolo pri iných hudobníkoch, rockeroch a spevákoch, ale čo sa týka mojej maličkosti, až na malé výchylky, som sa o sebe a skupinách, kde som hral, spieval, občas aj tancoval, dozvedel všetko podstatné.

Fedor a Tomáš, ďakujem za rockovú sobotu a Rockovú Bratislavu. Zaslúžite si to.

Ľubo Belák

Čítať ďalej: Rocking Blava