Lubo Belak

Posledný autobus animovanej tvorby na Slovensku

Posledný autobus animovanej tvorby na Slovensku

/otvorený list Ivanovi Popovičovi/

Vážený Majstre a priekopník animovaného filmu na Slovensku, Ivan Popovič,

dovoľ, aby som v krátkosti zareagoval na Tvoju zverejnenú korešpondenciu, ktorá sa netýka len audiovizuálneho diela autorov Snopek – Laučíková – Pašš „Posledný autobus“, ale širšie zasahuje do sféry filmovej tvorby.

V posledných rokoch (a stále ich pribúda) sa ozývajú hlasy nielen vo vnútri filmárskej rodiny, ale aj na verejnosti, že niečo nie je v poriadku. Sám vnímam filmovú tvorbu ako následok rozpadu a straty kontinuity v umeleckej tvorbe všeobecne. Po 89 roku sa nová filmárska generácia musí sama hľadať od začiatku. Tí starší, ktorí prežili, zase, úplne logicky, začali budovať obranné hradby pred vplyvmi zo sveta, ktoré s kultúrnosťou nemajú nič spoločné. Nápor nekultúrnosti možno prirovnať vlnám cunami, aj keď Slovensko má ďaleko od akéhokoľvek mora. Táto obranná stratégia sa dotýka aj stavu financovania slovenského filmu, vzťahu štátu a verejnoprávneho média k umeleckej tvorbe, ktoré by malo byť hlavným podporovateľom a iniciátorom filmovej produkcie. Podobne, ako to nefunguje v zdravotníctve, v dôchodkovom a sociálnom zabezpečení, v ochrane životného prostredia..........vlastne všade, nefunguje to ani pri spomínaných stavoch a vzťahoch.

Čítať ďalej: Posledný autobus animovanej tvorby na Slovensku

S Elánom v divadle

(premiéra muzikálu Ôsmy svetadiel)

Do divadla chodievam s pribúdajúcimi mesiacmi stále menej. Nie, že by som nemal záujem o tento druh umenia, ale ekonomická situácia nepraje ani umelcom ani divákom. Tí prví potrebujú na inscenovanie svojich predstáv viac peňazí a tí druhí, diváci, musia platiť za lístky stále viac. Sú však výnimky . Jednou z nich bol voľný lístok od mojej dcéry na premiéru nového muzikálu Ôsmy svetadiel.

Čítať ďalej: S Elánom v divadle

Nebeská čakáreň

Nebeská čakáreň

(Ľubo Belák)

Dal som Bohu gitaru

aby sa na nej naučil hrať

On mi zas poslal z Nazaretu

bigbíťáka s dlhými vlasmi

Priniesol so sebou to,

na čo sme už takmer zabudli -

Lásku

Čítať ďalej: Nebeská čakáreň

Odišiel posol zvuku minulého storočia

Žijem vo veku, kedy je každá spomienka na priateľov, ktorí tu už nie sú, oveľa bolestivejšia. Tentoraz sa so mnou na večnosť rozlúčil Janko Červenka. Mnohým asi jeho meno nič nepovie, ale mne áno.

Spojila nás jedna vášeň – hudba. Nebolo to však pri spoločnom muzicírovaní, ale pri spoločnom počúvaní. Viem, že to vyzerá čudne, ale je to tak. Hudba bez toho, aby sme ju počuli neexistuje. Od čias rock´n´rollu, keď nastúpili elektronické nástroje, najmä gitary vznikla nová profesia. Zvukár. Stretli sme sa v nahrávacom hudobnom štúdiu v Slovenskej televízii. Bol tam aj ďalší zvukový fanatik, Jožko Krajčovič. Žili sme v analógovej dobe. Tí, ktorí nevedia o čo ide, pripomeniem, že hudobníci hrali na hudobných nástrojoch a v štúdiu sa všetko zaznamenávalo na magnetofónový pás. Žiadne samplery, digitálne prevodníky, servery a počítače tam neboli. Bol to náš svet analógovej slobody, ktorý sme dostávali po dávkach od najvyššieho. Aj toho sme brali do partie, určite bol gitaristom.

Čítať ďalej: Odišiel posol zvuku minulého storočia