WikiLeaks dorazil na Slovensko, alebo hľadá sa Richelieu
WikiLeaks dorazil na Slovensko, alebo hľadá sa Richelieu
Megaškandál s odpočúvaním: Minister Galko prehovoril! - Pravda terčom útoku vojenskej tajnej služby - Galkovi tajní monitorovali premiérku Radičovú - Baška priznal, že sa odpočúvalo aj v minulosti - Kaliňák obvinenia popiera: Nikoho z Pravdy som neúkoloval!
Úvod môjho blogu som prepožičal titulkom zo slovenských médií. V tomto prípade nikomu nemusím vysvetľovať o čo ide. Toľko informácií, koľko prebehlo médiami v týchto dňoch, snáď nebolo o žiadnej kauze, či škandále. Pretrhlo sa vrece s prepismi rozhovorov, ktoré legálne, či nezákonne získavala zákonom ustanovená VOS. Priznám sa, doteraz som netušil, že aj armáda má svoje Vojenské obranné spravodajstvo, ktoré sa asi v ničom neodlišuje od preslávenej SIS. Nie každý občan má svoju štátom platenú tajnú službu. Jeden minister a jedna ministerská predsedníčka ich majú. Prídu ráno do práce dajú si kávičku a namiesto dennej tlače si otvoria denníček utajovaných informácií, ktoré sú také tajné, že ich nesmie takmer nikto vidieť. Občania sú kŕmení inými informáciami, ktoré si buď niekto vymyslí alebo účelovo upraví, aby mali šťavu a dobre sa predávali, aj keď ich hodnota je ako týždeň starý banán. Určite na to niekto prišiel a poponáhľal sa podobne ako neziskové združenie WikiLeaks priniesť čerstvé správy z tunelov štátnej moci. Inak si to ani neviem vysvetliť. Keď som si položil základnú otázku „Komu to prospeje?“, prišiel som na to, že z politikov hádam nikomu. Otvorila sa téma spravodajských služieb, ktorú po desaťročia politici zametali pod stôl. Vyhovoval im neprehľadný a nekompetentný stav našich štátnych informačných, podľa popisu práce tajných, agentúr, ktoré na základe nálady svojich šéfov zháňali informácie odkiaľ sa dalo a na kohokoľvek, o kom by bolo dobré niečo vedieť. Veď sa zíde, napríklad pri najbližších voľbách, alebo neúspešných, či úspešných tendroch.
Čítať ďalej: WikiLeaks dorazil na Slovensko, alebo hľadá sa Richelieu
Keď odchádza priateľ
Keď odchádza priateľ
Spomienka na Paľka Horečného, kameramana a priateľa
Keď odchádza priateľ
horko je na duši
Pri odchode plakať
chlapom sa nesluší
Verše úryvku textu z mojej piesne tentoraz posielam za ozajstným priateľom a spoluhráčom pri hre zvanom život, Paľom Horečným. Pred týždňom som sa chystal na návštevu do nemocnice, kde ležal. Musel som odcestovať do zahraničia. Hovoril som si, pôjdem budúci týždeň. Už nepôjdem. Paľo je mŕtvy. Nie je to fráza, ani blbý fór. Je to nezvratný fakt, že človek, s ktorým som prežil časť života, je na večnosť preč. Spojila nás televízia a hudba.
S Elánom v divadle
S Elánom v divadle
(premiéra muzikálu Ôsmy svetadiel)
Do divadla chodievam s pribúdajúcimi mesiacmi stále menej. Nie, že by som nemal záujem o tento druh umenia, ale ekonomická situácia nepraje ani umelcom ani divákom. Tí prví potrebujú na inscenovanie svojich predstáv viac peňazí a tí druhí, diváci, musia platiť za lístky stále viac. Sú však výnimky . Jednou z nich bol voľný lístok od mojej dcéry na premiéru nového muzikálu Ôsmy svetadiel.
Ocenenie blog.Pravda.sk
Rok Ivety Radičovej
Ocenenie blog.Pravda.sk
Nie každý e-mail môže potešiť. Tento od administrátora blog.Pravda.sk ma potešil. V maili mi zablahoželal za ocenenie najčítanejšieho blogu "List Ivete Radičovej", ktorý si prečítalo 26 890 čitateľov. Priznám sa, odmena nepatrí len mne. Zaslúžila sa o ňu, žiaľ, v prvom rade premiérka Iveta Radičová. Moje úprimne myslené a sformulované slová zobrala ako ranu pod pás od svojho priateľa. Nepomohlo ani moje vysvetlenie, ani ďalší vývoj na našej politickej scéne. Text blogu sa naplnil za pol roka. Jej vláda bola odvolaná a všetky chyby a prešľapy sa Ivete zosypali do lona ako múka z roztrhnutého vrecka.
Strana 91 z 102