3x a dosť
3x a dosť
17.8. 2011 sa uskutočnilo podujatie Slovenského centra P.E.N. Predstavenie s výstižným titulom patrilo trom jubilantom. Prekladateľke a spisovateľke Vladimíre Komorovskej, hereckej dive Milke Zimlovej a mne, ktorý si rád spolu s divákmi zaspomína na všetko, na čo si v mojom veku ešte spomeniem. Našťastie zatiaľ je toho dosť.
Čo sme na pódiu U červeného raka robili? Tu sú slová Vlaďky Komorovskej:
Milan Lasica - Realita súčasnosti...
Mailom som dostal text, pod ktorým bol podpísaný Milan Lasica.
/M.Lasica: "Radosť vládnuť tomuto národu"./Národ? Či?/Realita súčasnosti ..../
Priznám sa na chvíľu som nepochyboval o pravosti, aj keď sa mi obsah a štýl, ktorým bol napísaný akosi nezhodoval s človekom, ktorého poznám. Ako zvyčajne som ho dostal od priateľa, ktorému dôverujem a on ho dostal tiež od niekoho známeho. Toto reťazenie dôvery cez internet je nebezpečné. Vie spustiť lavínu nekontrolovateľnej psychózy bez triezvej úvahy.
Moje pochybnosti sa potvrdili. Na moj mail Milan stručne odpovedal......Je to podvrh.
Boh nás ochraňuj od takýchto reťazí. Máme ich v živote dosť.
Prepáčte, pán Lasica. Za všetkých podvedených sa Vám ospravedlňujem.
Koncert pre Nórsko
KONCERT PRE NÓRSKO
V nedeľu 31. augusta som bol na Hlavnom námestí v Bratislave, aby som sa zúčastnil na manifestácii slovenských občanov proti masovej vražde, ktorá nami otriasla predminulý týždeň. Nebbol to len koncert. Vystúpi viacero občanov, ktorí nielen za seba vyjadria svoje myšlienky a pocity viažuce sa na tragédiu v Nórsku. Jedným z nich som bol aj ja. Tu je môj príhovor.....
V mojom muzikantskom živote som neraz zavítal do Osla, hlavného mesta severskej krajiny, známej nielen cez cestovateľa Thora Heyerdala ale aj svojou prírodnou krásou. Nikdy by mi neprišlo na um, že takáto krásna krajina môže byť dejiskom krviprelievania, násilia a zla.
Zlo má veľa podôb. Tá najkrutejšia je v podobe zločinu masovej vraždy. Nie je to po prvý raz, kedy ľudstvo zažilo vyčíňanie masového vraha, či už to bol holokaust, vraždenie v Lidiciach alebo v Nemeckej, New Yorku či v Moskve. Vyhasínajú životy bezbranných ľudí v mene nejakého izmu – fašizmu, nacionalizmu, fundamentalizmu, komunizmu.
Žeby v tom bol nejaký Fígeľ?
Žeby v tom bol nejaký Fígeľ?
Stretol som sa s ním na bohumilej akcii, odovzdávaní ocenení slovenským vedeckým pracovníkom Hlava roka. Vtedy prišiel ešte ako eurokomisár, ktorý sa celou dušou venoval vzdelávaniu, odbornej príprave a kultúre. Uhladený, s dôstojným vystupovaním. Hádam som ho ani raz nevidel vzrušeného, naštvaného alebo zroneného. Akoby bol naprogramovaný na rozdávanie pohody a dôvery.
Strana 93 z 102