Stretnutie vo V klube

Véčko

vysokoškolský klub - V klub

Spomienka na stretnutie v roku 1998

Dnes 24. novembra sa poniektorí z nás opäť uvidíme!

Dokument Ľuba Beláka zo stretnutia generácie,

ktorá sa v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch

hlásila k vysokoškolskémju klubu - V KLUB

{module [324]}

Rozlúčka s Igorom Bázlikom

Igor mi ukázal cestu k hudbe

Ďalšia hudobná rozlúčka, tentoraz s mojim priateľom Igorom Bázlikom. Bol jedným z trojice profesionálnych hudobníkov, ktorí mi ukázali, že hudba nie sú iba akordy na gitare a spievanie beatlesoviek. Braňo Hronec, Vieroslav Matušík a Igor. Od každého z nich som dostal do daru zručnosť pri práci s hudbou. Najmä aranžovanie pre orchester, tajomstvá harmónií a zápis do nôt. To bola pre bigbíťáka v šesťdesiatych rokoch jedna veľká neznáma. Už v čase našej beatovej skupiny The Players som sa podujal zachytiť naše skladby do notovej osnovy. Cesta späť už bola nemožná. Objavovanie hudby ako vzduchu, ktorý dýchame nie je možné bez pochopenia jej existencie.

S Igorom Bázlikom som neraz presedel pri klavíri, kde mi len tak na kus notového papiera ukázal ako sa zapisujú do nôt sláčiky, klavír, gitary, dychové nástroje a ľudský hlas. Robil to nezištne. Vážil som si, že si aj on mňa považoval za hudobného partnera, aj keď pôvodom amatéra bez hudobného vzdelania. Viedlo to k spolupráci. On ako skladateľ a ja ako aranžér, gitarista a spevák. Bol som mladý, neskúsený, ale s optimizmom pri pohľade do budúcnosti mojej hudobnej kariéry. Zostalo mi to až podnes.

Igor ďakujem a určite na teba v svojich spomienkach nezabudnem.

Pieseň Záľuby – hudba: Igor Bázlik, slová: Kamil Peteraj hrá skupina Ľuba Beláka

{module [323]}

Rhytmick otvoril dvere svetu

Rhytmick otvoril dvere svetu a svet nás k sebe prijal...
Televízna relácia vznikala práve v novembrových dňoch v roku 1989. Po prvýkrát sa u nás v našej televíznej relácii objavili aktuálne hudobné klipy, ktoré sme dovtedy mali možnosť vidieť iba v londýnskej MTV.

Prvé dve vydania majú aj svoj príbeh. Reláciu mal ako moderátor odštartovať Meky Žbirka. Ten však tesne pred nakrúcaní v štúdiu stratil na pár dní hlas. Tak som si musel obliecť jeho kostým a odmoderovať prvé dve časti. Nakrúcali sme v decembri 1989 v holandskom Hilversume. To je môj najsilnejší zážitok z čias, kedy sme sa pripravovali na radikálne zmeny k "lepšiemu"(?). Na rozdiel od politiky mala naša televízna relácia úspech a dodnes si na ňu mnohí spomínajú. Spolu so mňou...

Prvé vydanie relácie RHYTMICK

január 1990

{module [322]}

Hiromi, krotiteľka klavíra

 

Včerajšie stretnutie s hudbou stálo za to. Po rokoch som si mohol opäť vychutnať moju hudobnú srdcovku. Keď som ju nazval krotiteľkou klavíra, nebola to len zvukomalebná metafora. Japonská virtuózka napriek svojmu útlemu telu a dievčenskému vzhľadu je v jazze víchrom, ktorému neodolá ani koncertný klavír Yamaha CFX. Pri každej návšteve Bratislavy prináša vždy niečo nové. Nielen v zložení svojho kvarteta (či tria), ale najmä v svojej hudbe. Tá obsahuje všetko, čo dnes znie na hudobných scénach. Jej copyright je navyše originálny a neraz prekvapivý. Od drobnej ponášky na Chopina, cez dixy témy, rock, až po aleatoriku a odvážne hudobné spojenia plné chromatiky a modality. To všetko je skryté v duši Hiromi Uehara.

Do Bratislavy ju priniesol Martin Valihora, môj synovec, Janin syn a muzikant telom a dušou. S Hiromi sa našli počas štúdií v Berklee a neskôr na spoločnom pódiu v roku 2007. Práve jemu vďačím za mnohé jazzové zážitky, ktoré mi ponúka na svojom festivalovom pódiu už 15 rokov. Jeho One day jazz festival je svojou formou originálny projekt, ktorý má svoju históriu a je overenou značkou pre milovníkov kvalitnej hudby. Pritom sa neustále potkýna na neprajnosti tých, ktorí by sa mali starať o kultúru. V prvom rade Ministerstvo kultúry, ktoré svojou nečinnosťou vzbudzuje podozrenie, že pojem kultúra, najmä v súčasnom umení, je pre neho terra incognita – územie, o ktorom nič nevie. Martin sa dokonca v týchto dňoch dostal do hľadáčika prospektorov nepriateľov štátu a označili ho za amerického agenta. Čo už, je dobré, že je oficiálne agentom dobrého jazzu. Lepšiu vizitku od kultúrnych analfabetov nemohol dostať.

Preto ak sa mám klaňať Hiromi za je hudbu, tak potom sa klaniam aj Martinovi. Máme síce, aj rodinne, blízku genetickú výbavu, ale jeho profesionálny príbeh ďaleko prevyšuje moje skromné hudobnícke putovanie.

Martin ĎAKUJEM a Hiromi ešte raz zo srdca objímam.