QUO VADIS Slovensko? - The day before
Ak by som sa v názve mojej úvahy držal biblického textu, tak by som sa mal podobne ako apoštol Peter spýtať na úteku z Ríma pocestného, ktorý ide opačným smerom: „Kam kráčaš? Všetci utekáme z krajiny, ktorá nás po desaťročiach sklamala, a ty ideš na Slovensko. Prečo?“
Vie to len Pán Boh, presnejšie Kristus, čo by odpovedal. Preto si musím otázky klásť sám. Horšie je to s odpoveďami. Tie si vyžadujú dostatočný odstup od súčasnej atmosféry v štáte Slovákov a ďalších národnostných skupín, ktoré tu od nepamäti žijú, zápasia s realitou a neustále očakávajú, že konečne príde zmena a ocitnú sa v usporiadanej krajine bez mocenských zápasov, nemorálnej politickej reprezentácie, bez istoty, či očakávania čohokoľvek pozitívneho. Nanešťastie nie sme sami. Sme európskou krajinou a spolu s ostatnými národmi hľadáme samých seba. Spočiatku dobre vyzerajúci projekt Európskej únie sa začína meniť na bremeno, ktoré nesieme spolu s krízou vo svete. Sme ako občania Európskej únie odsúdení na zánik?
Mor ho!
MOR HO!
Ľubo Belák / Samo Chalupka
Na pamiatku mojej tety Oľgy Adámkovej,
ktorá 31. marca 1945 zahynula v poslednom transporte do Mauthausenu.
Mala 16 rokov.
{module [314]}
Aj hviezdy padajú
Nikto si nechce priznať, že je smrteľný. Platí to však len dočasne. Nesmrteľnosť je túžba po večnosti. Napriek tomu nesmrteľnosť existuje. Je zapísaná v notách, nahrávkach piesní, videách a v duši tých, ktorým bola určená. Je jedno, či ju hudobník venoval svojej milenke, rodine, alebo úspech na pódiu. Hudba dáva šancu každému, kto spozná, že hudba je jeho osud.Kiska, podvodník, alebo hrdina?
„Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.“
Od čias národného romantizmu sme si už generačne zvykli na národných hrdinov. Žiaľ iba v literatúre a v Slovenských povestiach. Takým bol Jánošík, filmový hrdina Pacho a novodobý geroj Dubček. Každý z nich mal jedno spoločné. Boli to len vysnívané obrazy ideálu hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Snáď len Dubček, okolo ktorého vznikla akási aureola statočnosti, bol človek, ktorý už nemal čo rozdávať, pretože už nebolo z čoho.
Strana 16 z 102